Jednoduchý opar je najbežnejšou vírusovou infekciou, ktorá postihuje kožu človeka. Prejavuje sa typickými kožnými a slizničnými zmenami. Typická je tendencia k chronickým recidívam pri oslabenej imunite ľudského organizmu.

Vyvolávateľom ochorenia je DNA Herpesvirus hominis (HSV), ktorý je v ľudskej populácii mimoriadne rozšírený. Jediným hostiteľom je človek. Prvotnú infekciu herpesvírusom I. typu – HSV 1, ktorý vyvoláva charakteristické kožné prejavy na perách, tvári a ďalších oblastiach mimo genitálií, zvyčajne človek prekoná v detskom veku medzi 1-5 rokom života a to aj bez klinických prejavov alebo v podobe herpetickej gingivostomatídy.

Organizmus najskôr prekoná prvotnú infekciu. Zdrojom je priamy styk s infikovanými sekrétmi – ústami či genitáliami. Vírus sa usídľuje v imunitne oslabených bunkách kože a slizníc. Prvé príznaky sa zjavujú po 1-4 dňoch:

– pálenie,

– svrbenie,

– napätie až bolestivosť postihnutej oblasti kože alebo sliznice

Na zapálenej spodine sa rýchlo tvoria pľuzgieriky s priehľadným tekutým obsahom. Pľuzgieriky majú väčšinou veľkosť špendlíkovej hlavičky, sú viacpočetné a môžu splývať. Ich obsah sa často skalí. Pozvoľne zasychajú prípadne ich stena praskne, čím vznikajú bolestivé erózie a chrasty žltej farby zo zaschnutého sekrétu.

Tekutina vytekajúca z oparu je vysoko nákazlivá, preto sa treba kontaktu s postihnutým vyhnúť. Dôležité je počas prepuknutia ochorenia dodržiavanie hygienického režimu – používať vlastné uteráky, posteľné obliečky, osušky, príbory a riad. Zásadnou pri zabránení šírenia vírusu z človeka na človeka je aj prísna hygiena rúk.

Jednoduchý opar sa hojí bez jazvy. Typickým miestom výsevu jednoduchého herpesu sú pery, okolie úst a vonkajšie pohlavné orgány. Ochorenie môžu sprevádzať aj celkové príznaky ako zvýšená telesná teplota, únava, podráždenosť či malátnosť a regionálny zápal lymfatických uzlín. Infekcia sa môže šíriť do iných lokalít autoinokuláciou. Takýmto spôsobom vzniká napríklad herpes nechtu, krku či ucha.

Bez adekvátnej terapie trvá ochorenie 1-6 týždňov. Po prekonaní ochorenia je veľmi častý jeho opätovný výskyt, ba aj v mesačných intervaloch. Herpetický vírus sa po prvotnej infekcii udomácňuje v bunkách nervových ganglií.

Odtiaľto v prípade rôznych provokačných momentov, ako intenzívne opaľovanie v letných mesiacoch, menštruácia, chrípkové stavy, prechladnutie, pôsobenie chladu či psychické vyčerpanie, nastáva tzv. znovuvzplanutie kožných prejavov nákazy.

Opätovné prepuknutie je oslabenému organizmu ohlasované 24 až 48 hodín vopred tzv. prodrómami, ako pálenie, svrbenie, mravenčenie, citlivosť či bolesť. Len čo raz vírus vyvolávajúci opar vnikne do ľudského organizmu, už sa ho človek nezbaví.

Najčastejšími komplikáciami herpetickej infekcie sú herpetická encefalitída (psychiatrické a neurologické príznaky – najčastejšie zmätenosť, záchvaty, meningeálne príznaky), herpetická sepsa u novorodencov (horúčka, postihnutie vnútorných orgánov) a herpetická keratokonjunktivitída (ulcerácie na rohovke až slepota).

Najbežnejším liečivom je virostatikum acyklovir a jeho príbuzné látky – valacyklovir, foscarnet či cidofovir. Používa sa v kréme, tabletách, pri ťažkom priebehu v infúznej podobe. Vedľajšie účinky sú väčšinou mierne – nauzea, vracanie, zmätenosť, bolesti hlavy či únavnosť. Odporúčané je dávkovanie 5 krát denne každé 4 hodiny s nočnou pauzou.

Vhodným doplnkom virostatickej liečby je použitie imunomodulačnej liečby, predovšetkým pri opakovaní ťažkostí. Sem patrí inosinum pranobexum, ktorý posiľňuje oslabenú bunkovú imunitu a tiež prípravky ako echinacea purpura či beta-1,3-D-glukan.

Podpornou fyzikálnou terapiou je aj tzv. polarizované svetlo (bioptrónová lampa) – polychromatické o vlnovej dĺžke 500-2 500 nm. Aktivuje tiež makrofágy a fibroblasty, teda bunky lokálneho imunitného systému. Odporúčaná je aplikácia svetelnej terapie 3x denne po dobu 10 minút do vyhojenia.

Najdôležitejšie látky pri prevencii infekcie HSV-1 sú vitamín C, vitamíny skupiny B a zinok. Tieto látky sú obsiahnuté v potravinách ako jablká, citrusové plody, čerešne, čierne ríbezle, paprika, chren, brokolica. Dužina citrusových plodov je obzvlášť bohatá na bioflavonoidy, ktoré udržujú zdravú pokožku. Zinok je obsiahnutý v orechoch, chudom mäse, či semiačkach.

Tradičnou radou prírodnej medicíny je aj med, ktorým naše staré mamy zvykli potierať postihnuté miesto už pri pocitoch svrbenia a mravenčenia.

Mallorca akné (acne aestivalis) vzniká typicky v letných mesiacoch. Postihuje častejšie ženy vo veku 20-40 rokov, najmä tie, ktoré mali akné v puberte.

Pri nadmernom pobyte na slnku sa pokožka vystavuje pôsobeniu UVA žiareniu o vlnovej dĺžke 315-400 nm. Voľné radikály zo slnečného žiarenia reagujú s látkami obsiahnutými v kozmetických a opaľovacích prípravkoch. Ako zdroj reakcie sa tiež udáva aj nepatrné množstvo nafty v morskej vode v letoviskách. Povrchové vrstvy kože zhrubnú, čím sa upcháva vlasový vývod a vznikajú aknózne uhry.

Typickým prejavom je mnohopočetný výsev tzv. papúl – pupencov – ohraničených tuhých vyvýšenín na koži, ktoré sú matne červené, klenuté, tvrdé, s priemerom 2-4 mm. Vyskytujú sa najčastejšie v oblasti ramenného pletenca, chrbta a hrudníka. Môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov. Komedóny sa pri tomto type akné nevyskytujú. Papuly nezanechávajú jazvy.

Systémová liečba acne aestivalis v súčasnosti neexistuje. Na lokálnu liečbu sa používa tretionín – kyselina transretinová alebo benzoylperoxid. Tiež je vhodná kyselina azelaická či adapalén. Vhodné je kombinovať aspoň dve účinné látky.

Ako predchádzať Mallorca akné:

- opaľujte sa pomaly a postupne niekoľko týždňov pred samotnou dovolenkou

- preventívne užívajte vitamín A, známy aj ako kožný vitamín, ktorý prispieva k zníženej reaktivite kože, aspoň mesiac pred plánovanou dovolenkou

- vhodné sú krémy s obsahom antioxidantov – vitamínov E a C

- zinok je výborným kožným minerálom – znižuje zápalové reakcie v koži a podporuje hormonálnu rovnováhu a odolnosť kože voči vzniku akné, vhodná je zinková masť

- opaľujte sa ráno a poobede s prestávkou počas silného poludňajšieho žiarenia

- používajte gély s vysokým UV faktorom

- čo robiť ak vás postihne Mallorca akné priamo na dovolenke?

Vyhnite sa ďalšiemu slnečnému žiareniu, aj za cenu, že budete musieť zostať na hotelovej izbe. Von vychádzajte len večer, noste klobúk, dlhý rukáv a slnečné okuliare s filtrom. Na zapálenú pokožku výborne pôsobia obklady z čierneho alebo zeleného čaju. Osvedčeným receptom babičiek je kyslá smotana, vatový tampón namočený v čajovníkovom oleji zriedenom s vodou, či repíková masť.

Veľmi vysoké teploty, ktoré sa šplhajú až k 40 stupňom si môžu vyžiadať nepríjemnú a niekedy aj nebezpečnú daň v podobe tepelného alebo slnečného úpalu či úžehu. Poďme sa pozrieť, aké sú príznaky, rozdiely a rýchla pomoc.

Úpal je kolaps

Väčšina ľudí si ho vysvetľuje ako následok frajeriny a nadmerného vystavovania sa slnečným lúčom bez čiapky či trička. Úpal je však kolaps z tepla a slnečné žiarenie len zosilňuje nepríjemné príznaky. Vzniká pri dusnom sparne a horúcom počasí bez vetra.

Ľudské telo sa pri ňom nedokáže vyrovnať s okolitou teplotou a telesná teplota prudko stúpa, počas 15 minút až na 41 °C. Prejaví sa dehydratáciou, únavou či zrýchlením pulzu. Človeku je na vracanie, krúti sa mu hlava, je unavený, môže blúzniť a mať vidiny. Postihnutý pociťuje nesmierny smäd, je horúci a červený do tváre. Bez rýchlych opatrení odpadáva a môžu nastať kŕče, bezvedomie až smrť.

Úžeh sa prejaví neskôr

Ide o ľudovo známy stav, ktorý nastáva po priamom účinku slnka na nechránenú hlavu či telo. Prejaví sa obdobne ako úpal. Nebezpečné sú ale mozgové príznaky, pretože práve mozog je na prudké slnko extrémne citlivý. Typické sú preto aj príznaky podráždenia mozgových blán a stuhnutie šije. Ohrození sú najviac ľudia s málo vlasmi a malé deti. Príznaky sa dostavujú oneskorene, teda v noci alebo ráno po pobyte na slnku.

Treba vedieť

MICHAL SCHEIBENREIF

Úpal môže mať rýchly spád: Urobte si jasno v príznakoch aj prvej pomoci

Zrelá žena v horúcom lete s fľašou vody

V týchto dňoch opäť náhle odštartovali tropické dni (Zdroj: GettyImages)

Pri opaľovaní je najlepšie riadiť sa sedliackym rozumom. Vitamín D sa nám vytvorí v koži počas 10-20 minút pobytu na slnku cez bežne odhalené časti tela – tvár, ruky a nohy.

Opálenie je ochranná reakcia kože pred UV žiarením. Melanocyty v pokožke svojimi výbežkami odovzdávajú pigment melanín kožným bunkám keratinocytom. Výbežkami vytvárajú „striešku“ okolo kožných buniek a chránia ich tak pred zničením UV žiarením, zápalom či tvorbou nádorov. Spálením na slnku vyčerpávame a likvidujeme ochrancov našej kože – melanocyty.

Je fajn zapamätať si základné pravidlá:

• Počas letných dní sa chrániť pred priamym slnkom v čase od 11-15:00 hod. Ani celodenným opaľovaním v polotieni nie sme chránení pred UV.
• Sledovať aktuálny UV index v predpovedí počasia, appkách alebo na shmu.sk, ktorý nás informuje o intenzite UV žiarenia počas dňa.
• SPF prípravok s ochranným faktorom aspoň 30, na dovolenke 50. Natierať sa 30 minút pred opaľovaním, dôkladne, husto, každé 2 hodiny. Nezabudnúť na nos, pery, uši, lakte, chrbty rúk a chodidiel. Natierať sa po každom pobyte vo vode, sprchovaní aj spotení sa.
• Používať oblečenie s UV ochranou – klobúky, plavky, existujú aj UV kočíky. Vhodné je tmavé, husté oblečenie z polyesteru.
• Nezabudnúť na starostlivosť po opaľovaní, vziať si so sebou upokojujúce prípravky s pantenolom, Aloe Vera, vitamín E, ak sa predsa len spálime.
• Nepoužívať parfumovanú kozmetiku – vedie k alergickým reakciám a spigmentovaniu.
• Nezabudnúť na dostatočný pitný režim a hydratáciu organizmu.
• Koža sa nám našou zodpovednosťou na slnku poďakuje.

Váš @doktor.michal

V roku 1975 navrhol dermatológ z Harvardu, Thomas B. Fitzpatrick, takzvanú schému typov pleti podľa reakcie kože na slnečné žiarenie.

Fototyp je určený množstvom a rozvrstvením melanínu v koži a teda intenzitou pigmentácie. Vyhodnocuje sa podľa toho ako koža reaguje na jarné a skoré letné poludňajšie slnko. Práve od množstva pigmentu melanínu v koži závisí, ako pokožka zareaguje na slnečné žiarenie, a akú farbu majú naše oči a vlasy. Čím má človek svetlejšiu kožu, vlasy a oči, tým nižšie je číslo kožného fototypu.

☀️Typ I. - keltský - človek tohto typu kože sa so slnkom vôbec neznesie, hneď sa spáli a nikdy sa neopáli. Má bledú pleť, svetlé blond alebo ryšavé vlasy, modré oči a pehy.

☀️Typ II. - koža sa opáli do ružova, citlivá na slnko, občas sú prítomné pehy, tento typ má blonďavé až hnedé vlasy, oči majú šedú, modrú či zelenú farbu.

☀️Typ III. - ľudia s týmto typom kože sa opália do bronzova, málokedy začervenajú. Vlasy farby tmavý blond až gaštanovo hnedé, oči sú hnedej alebo šedej farby.

☀️Typ IV. - stredne tmavá koža sa opaľuje bez problémov, žiadne pehy, je odolná voči slnečnému žiareniu. Stredne tmavo hnedé až čierne vlasy aj oči.

☀️Typ V. - koža tohto typu sa zriedka spáli, slnko veľmi dobre toleruje a rýchlo sa opáli do tmavohnedá, rovnako tak má človek tohto typu tmavú farbu očí aj vlasov.

☀️Typ VI. - hlboko pigmentovaný tmavo hnedý typ kože, tmavo hnedá až čierna pokožka.